Adaptácia
Odlúčenie zvládneme spolu — krok za krokom
Takmer každé dieťa počas prvých dní plače. Je to normálne a neznamená to, že sa mu u nás nepáči. Znamená to len, že je malé a že vás má rado.
Adaptácia je obdobie, keď si dieťa zvyká na nové prostredie, nových ľudí a na to, že mama alebo otec na chvíľu odídu a potom sa vrátia. Robíme ju postupne — nie preto, že je to pekné, ale preto, že to funguje.
Prídete sa pozrieť
Ešte pred nástupom, pokojne aj s dieťaťom. Uvidí priestor, uvidí nás a nebude to preň v prvý deň úplne cudzie miesto.
Prvé dni sú krátke
Začíname hodinou či dvomi a postupne pridávame. Až keď je dieťa pokojné, prechádzame na obed a neskôr na spánok.
Postupujeme podľa dieťaťa
Niektoré deti sú „doma“ za tri dni, iné potrebujú tri týždne. Ani jedno nie je problém a na žiadne dieťa netlačíme.
Čo pomáha (overené)
- Krátka rozlúčka. Objatie, pusa, „poobede prídem“ — a odísť. Dlhé lúčenie plač predlžuje.
- Obľúbená hračka alebo plyšák. Kúsok domova v cudzom prostredí robí zázraky.
- Rovnaký rituál každé ráno. Deti si na postupnosť zvyknú rýchlejšie než na slová.
- Dodržané slovo. Ak poviete, že prídete po olovrante, príďte po olovrante.
Čo naopak škodí
- Odísť potajomky, kým sa dieťa nepozerá. Keď zistí, že ste preč, stratí istotu.
- Vrátiť sa späť, keď už začalo plakať — plač sa tým odmení a nabudúce bude dlhší.
- Začať adaptáciu v týždni, keď je dieťa choré alebo mu rastú zúbky.
- Porovnávať s iným dieťaťom. Každé má vlastné tempo.
A jedna vec na záver…
Ak by plač neprestával a videli by sme, že dieťa ešte nie je pripravené, povieme vám to priamo. Nebudeme predstierať, že je všetko v poriadku, len aby dieťa u nás zostalo.